Kaštieľ Radoľa - Aktuality

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým múzeom pripravili výstavu Ženy v zjazdovom lyžovaní, ktorá návštevníkov prevedie počiatkami tohto športu a predstaví jeho najúspešnejšie predstaviteľky.

23.10. 2022 - 04.02.2023

Lyžiarsky šport sa na našom území začal šíriť v 2. polovici 19. storočia. Zo začiatku išlo skôr o zábavu a radosť z pohybu na čerstvom vzduchu. Koncom 19. storočia sa stalo lyžovanie fenoménom turistiky a cestovného ruchu. Súťažné prvky pretekového lyžovania prenikli u nás do jeho turistickej podoby začiatkom 20. storočia. Lyžiari začali porovnávať svoje schopnosti, zakladali sa lyžiarske spolky a školy, najmä v oblasti Vysokých Tatier, Kremnice, Kežmarku a okolia, Košíc i Bratislavy.

Módnymi sa stávali lyžiarske kurzy, o čoraz populárnejší zimný šport sa začala zaujímať aj široká verejnosť. Výsledkom bolo organizovanie rôznych lyžiarskych pretekov, ktorých súčasťou boli, prirodzene, aj ženy. Jednou z prvých lyžiarok na Slovensku, ktorá sa venovala pretekovému lyžovaniu, bola Anikó Eleödová, zo známej lyžiarskej rodiny Daňovcov pochádzala Mária Daňová – Sobotová. Lyžovaniu sa aktívne venovala aj známa autorka literatúry pre mládež, poetka a prekladateľka Maša Haľamová. Súčasťou lyžovania sú však okrem pretekárok aj rozhodkyne, funkcionárky, učiteľky lyžovania, ale napríklad aj chatárky. K rozvoju ženského pretekového lyžovania prišlo v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jednou z prvých reprezentantiek Československa bola Oľga Bruková, neskôr Žampová (stará mama bratov Žampovcov).  Sedemdesiate roky 20. storočia priniesli slovenskému ženskému lyžovaniu dovtedy najväčšie úspechy na medzinárodnej scéne. Silnú generáciu lyžiarok predstavovali Anna Droppová, sestry Kuzmanové, Jana Šoltýsová a ďalšie. Po úspešných 70. rokoch sa aj nová generácia lyžiarok zo Slovenska dokázala presadiť na medzinárodnej scéne. Medzi najlepšie patrili sestry Medzihradské a Ľudmila Milanová. Veľké úspechy dosiahla bezpochyby Veronika Velez - Zuzulová. Aj jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti.

20221021 114531

Návštevníci na výstave uvidia tiež víťazné plakety M. Daňovej – Sobotovej, medaily a zjazdové lyže Lucie Medzihradskej, účastnícke karty zo Zimných olympijských hier, rôzne druhy lyží, lyžiarok, oficiálne oblečenie československých zjazdárov na ZOH 1992 v Albertville, ale aj lyžiarky Petry Vlhovej. Pán  Štefan Tereš, bývalý tréner detských lyžiarov Lyžiarskeho klubu ZVL Kysucké Nové Mesto, zapožičal na výstavu pásové lyže, používané na letný tréning na Veľkom Ostrom na konci 80. rokov, plyšového medveďa ako 1. cenu lyžiarskych pretekov o Goralský klobúčik a iné.

Všetkých srdečne pozývame!

V. Karácsony – A. Paráčová



Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch Kaštieľa Radoľa výstavu Trstenská keramika.

10.7-2.11.2022

Hrnčiarstvo predstavuje bohatú časť výtvarnej kultúry nášho ľudu, svedčí o jeho výtvarných tradíciách, tvorivom úsilí, nadaní a vkuse. Na Slovensku bolo jedným z najrozšírenejších remesiel od obdobia stredoveku zhruba do polovice 20. storočia. Väčšina výrobkov mala špecifické krajové a lokálne znaky v tvare výrobkov alebo ich dekóre. Medzi takúto špecifickú keramiku môžeme zaradiť aj keramiku z Oravy, resp. z Trstenej.
Pokračovateľom hrnčiarskej tradície v Trstenej je pán Ľubomír Hoľma, ktorý sa modelovaniu venuje už od základnej školy až do dnes. Ako uvádza autor výstavy pán Hoľma: „Okrem luxusnejšej mestskej keramiky bola však hrnčiarska výroba príznačnou aj pre bežné roľnícke obyvateľstvo, ktoré si svoje kuchyne zásobovalo riadom, vyrábaným skúsenými lokálnymi remeselníkmi. Nebolo však pravidlom, že sa miestna remeselná výroba preslávila natoľko, aby sa okrem dopytu zo strany obyvateľov mesta tešila aj širšiemu záujmu. Jednou z dielní, ktorej sa podarilo presláviť aj za hranicami jej regiónu, bola práve trstenská hrnčiarska dielňa. Jej dejiny ako jednej z mála pôvodných remeselných produkcií regiónu Oravy, sa píšu od 17. storočia až do súčasnosti. Výroba trstenských hrnčiarov sa sústreďovala najmä na jednoduchý úžitkový riad pre každodenné použitie. Jeho sortiment sa v priebehu storočí postupne formoval, dopĺňal a obmieňal.“

Výstava Trstenská keramika predstavuje ukážku keramiky hrnčiarskeho majstra Ľubomíra Hoľmu z Trstenej, ktorého diela sú charakteristické prevažne rastlinnými motívmi, srdiečkami, bodkami, vlnovkami, chvojinkami na tehlovočervenom alebo tmavšom podklade vo „farbe husacej krvi“. Návštevníci si na výstave môžu pozrieť úžitkovú keramiku z oravského regiónu ako napr. mliečniky (gledňaky), krčahy, krbky (krčahy s úzkym ústím), misy a misky, rôzne šálky a tiež aj ozdobnú keramiku, ba dokonca, aj hračky.

Výstava bude v Kaštieli Radoľa sprístupnená od 10.07. do 2.11.2022.
Všetci sú srdečne vítaní!

Mgr. Miroslava Jančulová

Kysucké múzeum

Úpravu vlasov a pokrývky hlavy, ktoré ľudia používali v minulosti, priblíži v Kaštieli Radoľa aktuálna výstava Hlávka do krásy odetá

Úprava a pokrývka hlavy kedysi poukazovala na stav aj sociálne zaradenie človeka. Podľa čepca alebo zdobenia šatky, ktorú mala žena na hlave, bolo na prvý pohľad jasné či je chudobná, alebo bohatá. A taktiež jej okolie okamžite vedelo, že ide o vydatú ženu. Slobodné totiž čepce nenosili. Nosiť čepiec nebolo výsadou, ale povinnosťou.

12.6-16.10.2022

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v Kaštieli Radoľa výstavu s názvom Hlávka do krásy odetá, ktorá bude sprístupnená od 12.6.2022 do 16.10.2022.

Kurátorka výstavy Mgr. Helena Kotvasová prostredníctvom výstavy predstavuje verejnosti praktickú, ale i estetickú stránku najrôznejších pokrývok hlavy z oblasti Kysúc, mnohorakosť využitia tradičných materiálov a výrobných techník. Nosnou časťou výstavy je prierez rôznymi druhmi čepcov, šatiek, skosiek a podvik zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Dominancia ženských pokrývok hlavy je pochopiteľná, keďže „parádenie sa“ je doménou krajšej časti ľudstva. Okrem ženských pokrývok hlavy si návštevník bude môcť pozrieť i detské čepčeky, ktoré nosili deti od narodenia až do dovŕšenia 3. až 4. roku života. Priaznivci ľudovej kultúry budú mať možnosť bližšie sa oboznámiť so spôsobom česania vlasov malých dievčat, dievok i žien na Kysuciach. V súvislosti s účesmi sú zaujímavosťou tzv. „chomelky“, ktoré sa používali pri tvorbe ženského účesu. Ide o pomôcky z dreva alebo slamy lichobežníkového tvaru, potiahnuté tvrdším plátnom. Súčasťou výstavy bude i prezentácia spôsobu ich použitia. Samozrejme sme nezabudli ani na mužov, aj keď u nich je pochopiteľne rôznorodosť pokrývok hlavy o niečo menšia. Výstava je doplnená o textovú časť s dobovými fotografiami, medzi ktorými nechýbajú ani fotograficky zdokumentované postupy viazania šatiek či tvorby účesov.

Všetci ste srdečne vítaní!

Mgr. Miroslava Jančulová

Kysucké múzeum




Krehká krása v Kaštieli Radoľa

Kysucké múzeum pripravilo pre všetkých milovníkov úžitkového umenia, jemnosti a pôvabu výstavu porcelánu Krehká krása, ktorá sa koná v Kaštieli Radoľa od 8. 5 – 18. 9. 2022.

8.5-18.9.2022

Vystavené kúsky pochádzajú z obdobia prvej polovice 19. až druhej polovice 20. storočia. Gro výstavy tvorí kolekcia, získaná v roku 2020 vďaka financiám, poskytnutým Fondom na podporu umenia, kedy sa do múzea dostalo 143 predmetov v hodnote 4475 eur (dotácia 4000, povinné spolufinancovanie 447,50, vlastné zdroje nad rámec spolufinancovania 27 eur).

Návštevníci tak môžu obdivovať taniere, šálky s podšálkami, cukorničky, kanvice, čajové a kávové súpravy, jedálenské servisy, ale nachádza sa tu napr. kalamár z roku 1838, nádoba na maslo v tvare truhličky s vrchnákom s bohatou plastickou výzdobou a zlátením (1837) alebo porcelánová svätenička s figurálnym motívom.

Najčastejšie zastúpenými porcelánkami sú Horní Slavkov, Březová, Klášterec nad Ohří, Loket, Rybáře, Ostrov u Karlových Varov, Stará Role, Kysibl, Epiag, Karlovarský porcelán n.p.

Medzi najstaršie zbierky patrí napr. šálka s podšálkou z tenkostenného porcelánu (Horní Slavkov 1830-1847), maľovaný tanier (Horní Slavkov 1838), dezertný tanier (Loket, 1843). Z Viedne je v zbierkach súprava šálky s podšálkou, cukorničky a dvoch kanvičiek (1846-47), nechýba ani maľovaný tanier z meissenskej porcelánky z cca 19. storočia, atď.

Z druhej polovice 20. storočia sú zaujímavé napr. zbierky z podniku Karlovarský porcelán n.p., závod Lesov – servis bielej farby s jemným plastickým ornamentálnym zdobením s motívom rýb, ku ktorému patria dve šálky s podšálkami, cukornička a podnos na zákusky. Z Lesova pochádza aj jedálenská a zo Starej  Role zas kávová súprava elegantných tvarov tzv. bruselského typu (nazvaného podľa úspechu čs. porcelánu na svetovej výstave Expo 58 v Bruseli). Obe sú bielej farby, dekorované  jemnými čiarkovými lístkami okrovej a čiernej farby a zlatými líniami.

Návštevníci sa tiež  napríklad dozvedia, čo je porcelán, kto ho objavil a ako sa začala jeho výroba na európskom kontinente a v Čechách. Pre školákov sú pripravené aj tvorivé dielne Stolovanie – dejiny, pravidlá a etiketa, kde sa deti dozvedia niečo o tom, ako sa stolovalo v minulosti, aké zásady platili na hostinách a ako sa pri stole správame dnes. Popri tom sa zahrajú na návrhárov porcelánovej továrne a vyzdobia vlastný (papierový) tanier.

Všetkých srdečne pozývame

Mgr. Andrea Paráčová

Kysucké múzeum

                      

ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!

 

Stále expozície:


Meštianske bývanie na Kysuciach

Expozícia prezentuje dejiny bývania v dvoch najstarších mestách na Kysuciach - v Kysuckom Novom Meste a v Čadci. 


Svet dávnych predkov

Stála archeologická expozícia, ktorá prezentuje dejiny Kysúc od mladšieho paleolitu po stredovek.


695 rokov - Cesta dejinami 

Výstava k 695.výročiu udelenia mestských výsad Kysuckému Novému Mestu.


 

 

Kontakt

www.kysuckemuzeum.sk

e-mail: kastiel@kysuckemuzeum.sk

telefón: 00421/(0)41/421 25 05

riaditeľstvo KM: 00421/(0)41/432 71 10

fax: 00421/(0)41/433 52 90

Latitude:     49º 17´ 43,435″ N

Longitude:  18º 47´ 17,165″ E



 Otváracie hodiny :

Deň  Otváracie hodiny  Posledný vstup 
 Pondelok - piatok   8:00 - 16:00  15:30
Sobota - Nedeľa  10:00 - 16:00  15:30
 






sobota- nedeľa vstup: 10.00, 11.00. 12.00. 13.00, 14.00, 15.00 hod.

Obedňajšia prestávka:
Po- Pia: 11.30 – 12.00 hod.

Posledný vstup na prehliadku
Po - Pia: 15.30 hod.

 


Cenník

 

Vstupenka do stálych expozícií a na výstavy (celý kaštieľ)

dospelá osoba  4,00 €
deti do 6 rokov zadarmo
deti 7 – 15 rokov  2,00 €
žiaci, študenti do 26 rokov 2,00 €
dôchodcovia nad 60 rokov  2,00 €
osoba ZŤP          2,00 €
osoba/sprievod ZŤP-S   zadarmo

Rodinná vstupenka 

2 dospelí + 1 a viac detí  10,00 €


Skupiny

Školské zájazdy, MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, letné tábory 

10 - 20 osôb    2,00 €/osoba + 1x dozor (učiteľ) – zadarmo
nad 20 osôb  2,00 €/osoba + 2x dozor (učiteľ) – zadarmo


Vstupenka na výstavy

dospelá osoba        3,00 €
deti do 6 rokov  zadarmo
deti 7 – 15 rokov  1,50 € 
žiaci, študenti do 26 rokov  1,50 € 
dôchodcovia nad 60 rokov 1,50 €
osoba ZŤP  1,50 €
osoba/sprievod ZŤP-S zadarmo


Rodinná vstupenka 

2 dospelí + 1 a viac detí   7,50 €


Skupiny

Školské zájazdy, MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, letné tábory 

10 - 20 osôb   1,50 €/osoba + 1x dozor (učiteľ) – zadarmo
nad 20 osôb    1,50 €/osoba + 2x dozor (učiteľ) – zadarmo


Špeciálne zľavy

  • zamestnanci múzeí v SR po predložení platného preukazu ZMS – zadarmo
  • novinársky preukaz - voľný vstup len v prípade, keď novinár robí reportáž na základe našej objednávky alebo návštevu má odsúhlasenú riaditeľom KM (všetko v písomnej forme)
  • policajný preukaz - voľný vstup len pri zásahu, vyšetrovaní prípadu, v opačnom prípade policajný preukaz neoprávňuje k voľnému vstupu, platí plné vstupné
  • 50% zľava pre držiteľov preukazu ITIC s platnou prolongačnou známkou (po predložení)
  • voľný vstup (symbolické vstupné) 0,01 €. Voľným vstupom sa rozumie výherná vstupenka v súťaži, alebo voľný vstup udelený riaditeľom Kysuckého múzea v Čadci. Voľný vstup je jednorázový, platí vždy len na jeden vstup do danej expozície a má vymedzenú dobu platnosti